Recenzia Playstation 4

Už je to viac ako mesiac, čo mám doma Playstation 4. Zároveň to považujem za minimálnu dobu, potrebnú na to aby si človek zvykol, že veci teraz vyzerajú a fungujú inak. Je to niečo ako vymeniť auto, za auto rovnakej značky, ale o 7 rokov novší model. Na nasledujúcich riadkoch sa dočítate, ako sa mi žije s next-gen konzolou doma a či stálo za to, platiť 4 stofky dopredu, aby som ju mal od 13.12. doma. Reč bude  o PS4, Dualshucku 4, Playstation Camere, Killzone Shadow Fall, Battlefield 4 a aj o Playroom.

Playstation 4

O vzhľade nebudem veľa hovoriť. Dosť bolo povedané aj ukázané pri unboxingu ešte minulý rok. Poviem ale niečo o tom, čo sa stane keď sa rozsvieti modrý prúžok na prednej strane. Konzola zapípa a … zapne sa a … ticho. Úplné ticho. Je krásne, ako beží keď nemusí nič počítať. Kým sa pohybujete po Playstation Dynamic Menu (PDM), čo je nástupca XMB, pozeráte priateľov, livestream na Twitchi alebo Ustreame, čekujete PS Store alebo browsujete net konzola … nebeží ticho … ona nevydáva žiadny zvuk. Iné je to, keď jej naložíte na krk niekoľko miliárd výpočtov za sekundu, vtedy sa vetráky pekne rozbehnú a hluk je rovnaký ako pri PS3 Slim. K hluku mám ale malú výtku. Neviem prečo, ale BD mechanika v PS4 je hlučná, naozaj hlučná. Počujete ako roztáča BD, aj kedy ho zastavila a keď sa dobre započúvate, možno spočítate otáčky za minútu. Do PDM konzola nabehne za cca rovnaký čas ako PS3, rozdiel je v tom čo sa deje potom. Po upozornení na epilepsiu, ktorú som ešte stále nedostal, sa objaví PDM a okamžite všetko beží. Žiadne recyklačné koliesko ako na PS3, bing a hotovo. Za jazdy vás prihlási do PSN a môžete fičať. Všetky upozornenia typu prihlásenie, vybíjajúci sa ovládač a podobne konzola elegantne ohlasuje lištou v pravom rohu ktorá sa objaví a následne zmizne, kým uploady alebo sťahovanie updateov vám oznámi rovnakou lištou ale v ľavom rohu. Nové menu PDM mi je praktické aj pekné. Nepadám z neho na zadok ale som spokojný. Hlavné menu podobne ako pri XMB predstavuje hlavný rad ikoniek kde nájdete PS Store, Options, Friend, Chat, Power a ďalšie. Z niektorých vás prehodí na ďalšiu obrazovku (napr. z Options) z iných vás posunie o poschodie nižšie. Kliknutím na hry sa presuniete nižšie na rad hier ktoré máte na disku stiahnuté alebo nainštalované z BD. Tu sa nachádza aj Library, čo je knižnica všetkých stiahnutých hier a aj sekcia What’s New, ktorá vás prenesie na prehľadnú mozaikovitú stranu, kde každý štvorec mozaiky predstavuje nejakú tú aktivitku. Napríklad trofej čo som dostal, alebo trofeje čo dostali friendi z friend listu, čo práve hrajú alebo hrali a podobne.  Späť do hlavného menu a pozrime sa do storu. Ten beží naozaj fantastsicky rýchlo. Rýchlo nebieha, rýchlo načítava obsah a konečne funguje tak plynulo a rýchlo ako som si vždy prial. V store zatiaľ toho nie je veľa, tak som dal niečo sťahovať a odišiel na obed. Pri vypínaní som dostal na výber. Shut down alebo Enter Standby Mode. Rozdiel je evidentný. Kým v Shut down je úplne vypnutá, Stanby mode robí veci za vás. Už sa vám nikdy nestane že si zapnete hru a nebude v poslednej verzii. V tomto režime PS4 sťahuje a inštaluje updaty systému aj hier a refreshuje trofeje. Bohužial, Standby nefunguje tak celkom, ako som dúfal. Môj predpoklad bol, že to bude ako na Vite, hrám hru, pauza, standby, prídem za 12 hodín, zapnem a pokračujem za 5 sekúnd tam kde som skončil. Zatiaľ to tak nefunguje alebo aspoň nie v prípade Battlefield 4. Ďalšou našťastie dočasnou nevýhodou je, že si na konzole nevypočujete žiadnu hudbu z vlastnej kolekcie. Prehrávanie filmov alebo mp3 z USB totiž PS4 nepodporuje. Shuhey už povedal, že to povolia v budúcnosti updateom.

Pán Dualshock 4

O Dualshocku 4 sa velmi vela rozprávalo ešte pred vydaním konzole. Nerozumel som tomu tak úplne. Jasné bude mať touchpad, dva motorčeky na vibrovanie, vstavaný reproduktor a light bar zpredu ovládača, lepšie páčky a triggery ale nejak moc ma to nebralo. No … to len preto lebo som ho nedržal v ruke a nehral s ním. Ovládač je ťažší cca o 30g (320 g oproti 290g) ale je širší, teda ani po viachodinovom gamblení ma nebolia zápästia. Páčky sú naozaj magické, a to neide len o tvar a materiál ktorý sa konečne nešmýka, ale aj citlivosť a dokonca si dovolím tvrdiť, že DS4 posúva FPS o kus k lepšej zábave. Vibro motor navyše si moc nevšimnete. Novinka, Light bar na hornej strane ovládača, ktorý sa nedá vypnúť a podľa posledných správ sa nikdy ani nebude dať vypnúť, vôbec neprekáža. Niektorý ľudia sa sťažujú na stále svietenie. Ja osobne som si to ani nevšimol a vôbec to nezasahuje do hrania alebo neruší. Naopak, je príjemne tématické keď vás v Killzone Shadow Fall zabijú, skloníte v smútku hlavu a na červeno svietiaci light bar vám pripomenie vašu neschopnosť :). Napríklad v Thief3 má Light Bar indikovať, či ste schovaný v tieni alebo nie. Pogumovanie tela je naozaj premakané. Ruky sa tak nepotia a ovládač má príjemný feel na dotyk. Po stlačení PS Buttonu v strede sa DS4 prihlási asi za 2 sekundy čo je o dosť viac, ako v prípade DS3. Reproduktor v ovládači je veľmi zábavná vec. Jeden by skonštatoval „Reprák v DS4? A na čo?“. Využití je mnoho, za všetky spomeniem napríklad KZ Shadow Fall. Keď v hre zdvihnete audio log, nahrávku ktorá poodhaluje zákulisie situácie, spustí sa vám z ovládača. Reprák je prekvapivo výkonný a jeho hlasitosť sa dá nastaviť (teda aj úplne stíšiť), v Resogun vám zas hra niektoré dôležité veci oznamuje cez ovládač. Je to ako šiesty reprák domáceho kina, ktorý vytvára dojem zvuku zo spodu a efekt je fantastický. Je pravda že ovládač nevydrží na nabitie 19 hodín tak ako DS3, ale ak si zakúpite 3m kábel môžete sa pohodlne nabíjať počas hrania, alebo ho proste necháte nabiť kým konzola spí v Standby móde. Najväčšou novinkou je Touchpad v strede ovládača. Ten je pohodlne prístupný oboma palcami a rýchlo sa dá zvyknúť na jeho prítomnosť. Využitie zatiaľ našiel len v pár hrách, ale viem si predstaviť tie možnosti. Tlačidlo Select je preč úplne, kým Start button nahradil Options button vpravo od Touchpadu. Rovnako novým buttonom je Share button na ľavo od Touchpadu.

Dve oči a 4 repráky

Reč je o novej generácii Playstation Camery. Kvádrovitý priateľ má jednoduchý design s piano black finishom. Dve kamery majú rozlíšenie až 1280×800 a štyri repráky zabezpečujú, že vám camera rozumie. Nie je to Kinect, ale je to začiatok a už teraz naberá správny smer. Voice recognition funguje spoľahlivo a je nákazlivé. Síce PSko nespustíte cez povel, ale stačí stlačiť PS Button na DS4 a kým si pripravíte popolník a pohár tekutiny k hraniu spustíte hlasom to, čo chcete hrať. Camera zatiaľ počúva len preddefinované príkazy ktoré vám vždy dá na výber na lište dole. Kým v Battlefielde si s hlasom nešrtnete, exkluzivity umožňujú používanie camery aj in game. Teda nie priamo na funkcie v hre, ale napríklad počas hrania KZ Shadow Fall stačí povedať Playstation – Take screenshot a máte momentku na spomínanie. Rovnako funguje aj napríklad príkaz Home Screen ktorý bude v oblube zneužívaný priatelkami a manželkami. „Poď mi pomôcť vybetónovať tie základy.“ a keď sa nič nestane ani po dvoch minútach, stačí strčiť hlavu do miestnosti a povedať Playstation – Home Screen a vás vykopne z hry do menu. Praktickou drobnosťou je, že camera má vlastný vstup vzadu na PS4. Teda už vám nebude okupovať jeden USB port z predu. K demonštrácii kamery slúži drobná built-in aplikácia Playroom.

Rontgen hlavy a disko v DS4 – Playroom

Playroom vám predvedie všetko čo dokáže nový DS4 v spojení s Playstation Camerou. Po spustení úvodu vám hra „skontroluje“ všetky prvky ovládača. Identifikuje Light Bar, zavibruje motorčekmi, nasadí vám do ovládača drobných robotov, ktorý si vo vnútri DS4 mrmlú a počuť ich cez vstavaný repráčik. Potom dostanete na výber z menu, ktoré je vám premietané do priestoru pred vami cez Light Bar. Touchpadom sa orientujete v menu a stlačením Touchpadu potvrdzujete výber. Možností je viacero. Zahrať sa môžete s robotom ASOBI, ktorý vám na úvod zrengenuje hlavu a reaguje aj na otáčanie hlavou, poletuje po miestnosti, dá sa pohladkať aj nasrať. Od samej zúrivosti potom schytáte fireball do hlavy ktorý vám ju aj zapáli. Alebo vám zmrazí hlavu alebo dostanete elektrický šok. To sa kludne môže stať aj prísediacim, ktorý s tým nič nemajú. Ďalšou možnosťou je dosť veľa malých milých robotov, ktorý sa udomácnili v DS4. Keď zatrasete ovládačom, nastane vo vnútri panika. Môžete nakuknúť dnu, zhasnúť im v ovládači prykritím Light Baru, alebo začať disko stláčaním tlačidiel alebo páčok. Cez Touchpad ich pohybom prsta „von“ môžete vyhádzať cez Light Bar pred TV. Keď sa vám v ovládači minú roboti, vyletí obrovská vaňová kačka (?). Robotíci reagujú na pohyb. Odkývajú ak zakývate, a môžete ich rozohnať nohou/rukou. Ak ste moc agresívny, jedného z davu katapultujete a on sa vyfotí na obrazovku. Vraj sa dá aj tuším pomocou companion app niečo nakresliť a vyhodiť im to von z tabletu/telefónu, nech sa hrajú. Ďaľšou „minihrou“ je Air Hockey, ale k nemu treba dva DS4, ktoré zatiaľ nemám. Playroom je príjemná zábava na pár minút a krásna demonštrácia spolupráce DS4 s kamerou. Určite niečo, čo pustíte ako malému dieťaťu, tak dospelým na ukážku možností.

Sharuj a streamuj

Všteci vieme, že naxt-gen, je o zdieľaní so svetom. Keď som prvý krát vo februári počul, čo dokáže PS4 povedal som si, že to nepotrebujem, ale teším sa. No je iné počuť a zažiť. Urobenie screenshotu a upload trvá asi 15 sekúnd. Ak nestreamujete, PS4 naozaj natáča vaše hranie a tak sa vám bez problémov nahromadia desiatky aj 20 minútových záznamov. Editácia a upload videa je intuitívna záležitosť a dostať pekný kill z BF4 na FB je otázka asi 30 sekúnd. Podľa mňa najlepšou funkciou, je Livestream. Ten môžete streamovať cez Twitch alebo Ustream. Nemá vplyv na conect a to či stramujete alebo nie, si na ničom nevšimnete. Hra beží rovnako plynule (v závilsoti od connectu) či stramujete alebo nie. Pri spúšťaní streamu vám dá PS na výber, či chcete aby vás diváci videli a počuli. Tiež sa dá streamovať s „okrajom“. Hra sa vám zmenší do o niečo menšieho okna ako fullscreen. Vo vzniknutom ráme môžete vidieť komentáre, počet divákov a ak ste zaškrtli cameru, tak aj samých seba. Ten pocit, keď vás sleduje 20 ľudí je na nezaplatenie. Nehovoriac o tom, že teoreticky táto funkcia poskytuje movie like zážitok, kde vy môžete hrať, a vaši známy/priatelia ktorý nemajú PS4 môžu sledovať vaše hranie ako film (toto ale skôr pri singleplayerovo orientovaných hrách). A to ešte nevyšli hry, do ktorých môžete prostredníctvomstreamu zasahovať. To nás ešte len čaká …

Výkon

Na PS4 vlastním dve FPS. Killzone Shadow Fall a Battlefield 4. Nebudem recenzovať hry ako také, to si prečítate každý kde chcete, ale budem hovoriť o tom ako vyzerajú. Samozrejme, že rozdiel v grafike nie je taký ako bol medzi PS2 a PS3, ale povedať, že rozdiel nevidieť by bolo neslušné klamstvo. Kým grafika celkovo o toľko nekočila dopredu, detaili sa posunuli na úplne inú úroveň. A tom podľa mňa je next-gen. Nie o grafike ako takej, ale o detailoch. Chvíľu po začiatku SP v Killzone sa dostanete do prostredia lesa. každý strom a každý lístok na ňom, sa hýbe vo vetre. Všetky stromy, všetky steblá trávy. Lens flare effect je výrazný ale časom si naň zvyknete a zistíte že s ním KZ vyzerá fantasticky. Pohľad do slnka cez strom alebo výhľad z kopca sú dychberúce pohľady. Killzone vyzerá fantasticky a tak sa aj hrá. Najlepšie na tom je, že multiplayer vyzerá rovnako dobre. A beží rovnako dobre ako SP. Predstavte si tú krásnu grafiku, tie detaili a plynulosť a to všetko v multiplayeri. Fantázia. Battlefield 4 určite týmto smerom nezaostáva. Grafika je vynikajúca, modely zbrání, výbuchy, streľba a lámajúce sa lietadlové lode a rúcajúce sa priehrady. Šmakové. Multiplayer, ten je pecka. 3 fakty : 1080p, 60FPS, 64 hráčov. BF4 je malý krok pre PC hráčov, ale veľký pre konzolistov. Konečne si aj my môžeme dopriať bitky 32 na 32 na obrovských mapách so všetkým čo k tomu patrí. A keď na Paracel Storm mape udrie monzúnová búrka, každá palma sa ohýba v silnom vetre a dunivá siréna obrovskej fregaty oznamuje náraz do ostrova, po chrbte behajú zimomriavky. A takýmito zážitkami je BF4 prešpikovaný skrz na skrz. Veľmi nákazlivé. K BF4 musím ešte vyzdvihnúť vynikajúcu companion app na iPhone a iPad, cez ktorú si môžete čeknúť všetky zbrane, vozidlá, doplnky, štatistiky a customizovať si svoj loadout. Všetko si pohodlne pri rannej stolici nastavíte cez iPad a môžete ísť hrať. Okrem companion appsi ale EA urobilo aj Commander aplikáciu. Cez túto aplikáciu sa pripojíte do bežiacej hry ako Commander. Rozdávate rozkazy, kam útočiť, čo brániť, posielať UAV na detekciu jednotiek, môžete zoslať štvrokolku na ľubovolné miesto na mape a pomôcť tak rýchlemu presunú. Podľa toho, ako sa darí vašej strane máte dostupné aj vychytávky typu Cruise Missile  alebo povolanie prekrásneho AC 130 Gunshipu (dobre známy z prvých Transformerov) nad hlavami nepriateľov. Každopádne, ako Killzone tak BF4 vyzerajú a hrajú sa na PS4 bravúrne, zábavne až závislácky :).

PS4 v posteli

Jednou z veľkých noviniek na PS4 je funkcia Remote Play. Vďaka ktorej, ak vlastníte aj PS Vitu, môžete streamovať hry priamo z PS4 do Vity a tak pokračovať v hraní, ak vás niekto vyženie spred TV. Táto fukcia je vynikajúca. Využil som ju nespočet krát ako pri Killzone tak pri BF4 (aj v MP). Samozrejme že tak ako s DS4 si FPS na Vite nezahráte, ale je to bez problémov hrateľné a mám tak odohratých niekoľko hodín. Najviac to ale budem pravdepodobne využívať pri iných hrách (iných ako FPS), napríklad, keď v apríli vyjde PS4 verzia Fianl Fantasy XIV (a dúfam že bude podporovať Remote Play). Ak sa pýtate ako to funguje, tak odpoveď je jednoduchá. Presne tak ako si predstavujete. Zapnete Vitu, spustíte PS4 Link aplikáciu, tá nakopne PS4, spojí sa s Vitou a o chvíľu vidíte obraz ako na PS4, len na krásnom Vita displayi. Všetko ďalej sa ovláda ako na DS4 s tým, že R1 a L1 sú buttony na vrchu Vity, R2 a R3 je ľavá a pravá plocha zadnej dotykovej plochy a R3 a L3 je vždy v príslušnom rohu prednej obrazovky. Touchpad je potom „zvyšok obrazovky“ okrem R3/L3 rohov.  Táto ovládacia schéma funguje bezproblémovo a za 20 minút si na ňu spoľahlivo zvyknete. Tak isto fungujú všetky ostatné funkcie. Môžete sharovať screenshoty, livestreamovať atď. Za jedinú nevýhodu považujem, že občas vypadáva signál. Keď som pátral po tom, zistil som okrem iného aj to, že PS4 nepodporuje 5GHz WiFi sieť, čo je škoda. Bolo mi poradené, že sa wifi môže biť s ostatnými WiFinami v dosahu, a že nech skúsim zmeniť kanál. No keď som skontroloval kanál mojej WiFi zistil som, že sa nebije s inými WiFinami a dokonca v rozmedzi +/- 2 kanály neoperuje žadna ďalšia sieť. Domnievam sa preto, že to funguje inak. Všimol som si, že keď je PS4 zapnutá v zozname WiFín sa objaví sieť s názvom PS4-blablabla (čísla a písmená). Teda Remote Play pravdepodobne funguje tak, že PS4 si napojí Vitu na vlastnú WiFi a teda čím ste ďalej od PS4, tým je horší signál a hrozí že vás „vykopne“.

Verdikt

Sme len na začiatku cesty. Ale už teraz sa to celé uberá správnym smerom. Mesiac je krátka doba na súdenie. Mnoho vecí som ešte neobjavil, alebo neprišiel na to ako fungujú. No to, čo zatiaľ viem si moc užívam. Preorder vôbec neľutujem. Aj keď zatiaľ nie je až tak čo hrať, už tento rok sa to zmení s viac ako 30 plánovanými hrami na PS4. Je ako závislosť, keď do nej spadnete, už sa jej nezbavíte a ani nechcete. Je krásna, je rýchla, je nákazlivá a chcete sa na nej stále hrať. Čaká nás krásnych 7 rokov.

Beyond priatelia

Komentáre